ARCHÍV

Návštevy
Celkom1182304
Mesiac145
Dnes145
Online5

Pekný týždeň želáme Vám všetkým. Vyzerá to tak, že online vyučovanie máme už posledný týždeň. Ďakujeme všetkým rodičom aj detičkám za spoluprácu. Veľmi dobre sa nám s Vami pracovalo i takto na diaľku.
Potešila nás každá spätná väzba, každý lajk. Ešte raz veľké ĎAKUJEME a tešíme sa na Vás v materskej škole.
1.Aktivita:
a) Prečítajte si báseň o doprave a podľa inštrukcií odpovedzte, deti, na otázky
b) Skúste nájsť podľa začiatočného písmena mesta jeho prvú hlásku (ide len o vizuálny vnem podľa grafémy-znaku), staršie deti môžu prepísať (napodobniť) tvary písmen


 

PERNÍKOVÝ DOMČEK

Rozprávač:

Vítame vás hostia milí, prišli sme vám hrať, každý nech si pekne sadne, o chvíľočku sa to začne.

Zvieratká:

(Spievajú na melódiu piesne Ľavá nôžka, pravá nôžka.)

Stojí v lese malý domček, a v ňom ježibaba, na medovníčky maľované, malé deti láka.

Ježibaba:

(Vystúpi z domčeka.)

Ja som strašná ježibaba, ja mám deti veľmi rada, poďte, deti, poďte sem, ja vás všetky ihneď zjem.

(Na scénu prichádzajú Marienka a Janíčko, ježibaba sa vrátila do domčeka.)

Marienka:

Janíčko, je tma, zablúdili sme. Čo budeme robiť?

Janíčko:

Prespíme v lese a ráno sa vrátime domov. (Uložia sa a o chvíľu zaspia.)

Zvieratká:

Spi, Janíčko, spi Marienka, spí, prajeme vám sladké sny. Ticho ani muk.

Rozprávač:

(Budí deti.)

Slniečko sa usmieva, vtáčik nám prespevuje, na cestu k domovu, veľa šťastia praje.

Marienka:

Janíčko, pozri aká krásna chalúpka.

Janíčko:

A je celá z perníka. Kto v nej býva?

Ježibaba:

(Vystrčí hlavu z domčeka.)

Ja som tá zlá ježibaba. Kto mi vezme perníček, tomu odrežem prstíček. Janíčka do pece dám, a potom si na ňom pochutnám. Ha-ha-ha-ha.

Zvieratká:

Dobrý pozor, deti, dajte, perník babe netrhajte! Ježibaba je zlá, zlé srdce má.

Janíčko:

Marienka, mám veľký hlad. Perník chcem ochutnať.

Ježibaba:

Á, už vás mám!

Janíčko a Marienka:

Zvieratká, ukryte nás! (Ukryjú sa za zvieratká.)

Ježibaba:

(Vyjde z domčeka, dupne.)

Ach, kde sú tie detiská, už mi klepú zubiská, taká som hladná, že sa uvarím sama.

Zvieratká:

(Spievajú.)

Už je baba uvarená, už je baba v peci, už nikomu neublíži, radujme sa všetci.

Janíčko a Marienka:

Tu vám všetkým sľubujeme, že už mamku a otecka počúvať budeme.

Rozprávač:

Skončilo sa divadlo, všetko dobre dopadlo, a kto nás má rád, môže nám všetkým zatlieskať.


 

CHLAPČEK V GULI

Ján Kondor

KEĎ SME OZDOBOVALI VIANOČNÝ STROMČEK, IŠLI SME DO KUCHYNE A UVARILI SME SI DOMÁCU KLOBÁSU. AKO ZVYČAJNE, ANI TERAZ MIRKO NECHCEL JESŤ. STÁL PRI STROMČEKU A OČARENE SI HO PREZERAL SVOJIMI NEVÄDZOVÝMI OČAMI. KEĎ SME HO UŽ VOLALI K STOLU NIEKOĽKO RÁZ, A ON NEŠIEL, PRIŠLI SME ZA NÍM. A TU ČO NEVIDÍME! POD STROMČEKOM LEŽIA DROBNÉ ČREPINKY Z ROZBITEJ GULE.

„EJ, EJ,“ VRAVÍM,“ NÁŠ MIRKO UŽ STIHOL ROZBIŤ GUĽU.“

„JA SOM JU NEROZBIL,“ VRAVÍ MIRKO, „JA SOM SA NA ŇU IBA DÍVAL A ONA SPADLA.“

VEDEL SOM, ŽE KLAME A MRZELO MA, ŽE SA NECHCE PRIZNAŤ.

„MÔŽEŠ MI VYSVETLIŤ, AKO MOHOL SPADNÚŤ IBA KÚSOK GULE, A NAVYŠE, KEĎ SA JEJ NIKTO NEDOTKOL?“

„AKO? JEDNODUCHO. JA SOM SA DÍVAL NA TÚ GUĽU A Z TEJ GULE SA ZAS NA MŇA DÍVAL AKÝSI CHLAPČEK. KEĎ SOM SA ZASMIAL, AJ ON SA ZASMIAL. KEĎ SOM VYPLAZIL JAZYK, AJ ON VYPLAZIL JAZYK. A KEĎ SOM NAFÚKOL LÍCA, AJ ON NAFÚKOL LÍCA A V TOM PRÁSK! GUĽA SA ROZLETELA A KÚSOK SPADOL NA ZEM.“

„A KDE JE TEN CHLAPČEK?“ SPYTUJEM SA.

„NEVIEM,“ ODVETIL MIRKO A TVÁRIL SA, ŽE POKLADÁ CELÚ VEC ZA SKONČENÚ.

„TAK SI TO ZOPAKUJEME,“ NEDAL SOM POKOJ. „CHLAPČEK V GULI NAFÚKOL LÍCA, PRITLAČIL NIMI NA STENY GULE, TÁ NEVYDRŽALA, PRASKLA A ON V TEJ SPODNEJ ČASTI SPADOL NA KOBEREC. KEĎŽE HO VŠAK NIET, MUSEL SA NIEKAM UKRYŤ.“

„ZA SKRIŇU, ŽE JU ODTIAHNEME. SKRIŇA VŠAK NIE A NIE POVOLIŤ.

„NEVLÁDZEME,“ POVEDAL SOM. „BUDEME SA MUSIEŤ NAJESŤ, ABY SME ZOSILNELI.“

A MIRKO BEZ ODVRÁVANIA ŠIEL DO KUCHYNE A BEZ SLOVA ZJEDOL SVOJ KÚSOK KLOBÁSY. KEĎ SME DOJEDLI, VRAVÍM MU:

„EŠTE ŠŤASTIE, ŽE SI GUĽU NEROZBIL TY. PRESTAV SI, ŽE BY SI  JU BOL STLAČIŤ PRSTAMI A ŽE BY SI SA PRITOM POREZAL.“

MIRKO SA ROZBEHOL K STROMČEKU.

„POREZAL SOM SA? POREZAL?“ UKÁZAL MI PRSTY. VÔBEC SOM SA NEPOREZAL, TAKTO SOM STLAČIL GUĽU A NESTALO SA MI NIČ.“

A SKÔR NEŽ SOM TOMU MOHOL ZABRÁNIŤ, STLAČIL PRSTAMI NAJBLIŽŠIU GUĽU: PRÁÁÁSK!

A Z NOVÝCH ČREPÍN VYSKOČIL MALIČKÝ GUĽATÝ CHLAPČEK A POĎHO ROVNO ZA SKRIŇU!

Prispela: N.Renčková


 

Odborné podklady 2019

PRÍPLATOK ZA PROFESIJNÝ ROZVOJ


 

Príbehy s aktivitami

JARNÁ PIESEŇ VTÁČIKOV

ZACHRÁNENÁ VEĽKÁ NOC

HLADNÝ SNEHULIAK

– príbeh s obrázkami

ARIELKA A NOVÝ ROK

ČARO VIANOC

JEDLIČKA 

O ŽABKE

ZRANENÝ VTÁČIK

VEĽKONOČNÁ NEHODA

VAJÍČKA

Prispela: N.Renčková


 

BODKOVANÉ VAJÍČKO

– Jedného dňa sliepka Kotkoda nakukla do hniezda a začala kotkodákať: – Čože robíš taký krik? – mračil sa

kohútik Kikirík.

– Pozri sa do hniezda. Je tam akési bodkované vajíčko. Ja predsa bodkované vajíčka neznášam. Ani jedna sliepočka

z nášho kurína neznáša bodkované vajíčka – vysvetľovala sliepka Kotkoda.

Kikirík si obzrel vajíčko a rozhodol: – Vyhoď ho! Naše nie je!

Nemôžem ho vyhodiť. Iste sa z neho niekto vyliahne, – povedala Kotkoda.

Veď práve! Niekto! Ale vieme, kto? Nevieme! – dumal kohútik Kikirík.

Už som sa rozhodla. Nevyhodím ho. Nech sa z neho vyliahne ktokoľvek, postarám sa oň a vychovám z neho

slušné kuriatko, – povedala sliepka Kotkoda a pohladkala bodkované vajíčko.


 

ČÍSLA – počítanie

1…Slimáčik má jeden dom, poriadok má stále v ňom.
Upratuje každý deň,bol som uňho, preto viem.

2…Naťahuje zajko uši má ich dve, dobre tuší.
Umýva ich zas a zas, nestačí mu iba raz.

3…Ježia mať má len tri deti, na záhradu s nimi letí.
Tri detičky ľahučko,schovajú sa pod bruško.

4…Prileteli štyri mušky sadli si na naše hrušky.
Na tých hruškách ticho sedia, ani slovko nepovedia.

5…Päť kvietočkov sedí v tráve, priletel k nim motýľ práve.
1,2,3,4,5,pohojdá sa na nich hneď.

6…Malá žabka hlad má veľký, cukríky má od priateľky.
Dala jej ich včera šesť, od hladu ich musí zjesť.

matematika

 

Štyri kroky dopredu, štyri kroky dozadu,
štyri kroky dopredu, štyri kroky dozadu,
pozri sem, pozri tam, ja sa z toho vymotám,
pozri sem, pozri tam, ja sa z toho vymotám.

Na tri kroky dopredu, na tri kroky dozadu,
na tri kroky dopredu, na tri kroky dozadu,
dupni sem, dupni tam, ja sa z toho vymotám,
dupni sem, dupni tam, ja sa z toho vymotám.

Na dva kroky dopredu, na dva kroky dozadu,
a dva kroky dopredu, na dva kroky dozadu,
skočím sem, skočím tam, ja sa z toho vymotám,
skočím sem, skočím tam, ja sa z toho vymotám.

Na jeden krok dopredu, na jeden krok dozadu,
na jeden krok dopredu, na jeden krok dozadu,
krok sun sem, krok sun tam, ja sa z toho vymotám,
krok sun sem, krok sun tam, ja sa z toho vymotám.

Prispela: Michaela Vaľková


 

LÍSTOČEK DUBOVÝ

Jozef Pavlovič

Bol raz jeden dub. Taký bol starý, že nik nevedel, koľko má rokov. Inými slovami – mal rozprávkový vek.

Preto mal ten dub rád rozprávky a zo všetkých najradšej rozprávku vlakovú. Nie však tú, čo zažívajú deti v naozajstných vlakoch, kde sa im zdá, že vlak stojí a stromy za oknami utekajú. V jeho prípade to bolo naopak. Keď sa zadíval okienkami medzi lístím, zdalo sa mu, že oblaky stoja a on uháňa vo vlaku. Bolo to veľmi radostné cestovanie, lebo vlak bol plný detí. „Máte, deti, cestovné lístky?“ robí si starý dub starosti.

„Máme, plný strom,“ zašumia. „A bol tu už sprievodca?“ „Nie, ešte nie, veď vidíš, že ešte nie sú lístky predierkované.“

„A nefúka vám pri otvorených oknách na hlavy?“ „Nie, máme predsa baretky.“ „A nie ste hladné?“ „Nie, máme plné žalúdky,“ odpovedia žalude v hnedých baretkách. Sú veselé a bezstarostné, lebo okolo nich je more lístkov, takže môžu cestovať celé leto. Potom však prišla jeseň, listy začali opadávať. „Načierno cestovať nemôžeme,“ povedali žalude a začali vyskakovať z vlaku na mäkkú lesnú zem. Starý dub napokon osamel. „Čo keby som si ešte zacestoval?“ pomyslel si na konci jesene. Všimol si, že jeho konáre držia v rukách ešte niekoľko cestovných lístkov. Ale zaraz ho prešla chuť.

„Akéže by to bolo cestovanie bez detí? Smutné ako rozpršané počasie.“ A tak sa dub namiesto cestovania dal radšej do spievania:

„Lístoček dubový, nepadaj do vody, vzala by ťa voda, bolo by ťa škoda, lístoček dubový.“

K dubu sa hneď pridal agát:

„Lístoček z agáta, nepadaj do blata! Vzala by ťa voda, bolo by ťa škoda, lístoček z agáta.“

Spustil aj list z topoľa, letel pritom do poľa. Vzala by ťa voda, bolo by ťa škoda, lístoček z topoľa.“

Spieval aj list z jaseňa, padol mäkko do sena. Nôtil aj list z kaliny, padol nadol do hliny.

Pridali sa aj ďalší, vyspevoval celý les. Ale to už starý dub nepočul. Upadol do tvrdého zimného spánku.

Zdroj:

 http://text.radioonline.cz/hudobna-vychova-pre-4-rocnik-zs-i1025/listocku-dubovy-s250697/

Prispela: N.Renčková


 

Scénky s aktivitami

VTÁČIK LETÁČIK

ČERVENÝ NOS

JESENNÁ POŠTA

AKO VRABČIAK HĽADAL ČAROVNÉ SLOVÍČKA

O GAŠTANKOVI

– maľované čítanie

O GAŠTANKOVI

– scénka

Prispela: N.Renčková


 

Jozef Pavlovič

 Prečo cibuľa plače.

Cibuľa je veľká parádnica. Rada by sa vydávala, robí všetko, aby si ju švárni chlapci všimli. Parádi sa tak, že si oblieka sukňu na sukňu. Veľa si ich na seba dala, no nepomohlo jej to. Lebo práve pre to množstvo sukieň sa mládenci nemohli k nej priblížiť. Nik nevedel z diaľky zrátať jej široké oblečenie. Dokázala to len jedna pieseň, ktorá svetu o cibuli riekla:

Sedemdesiat sukieň mala

A predsa sa nevydala.

Takto sa to teda skončilo s cibuľou. Zvečera či zrána vždy je uplakaná. Stačí, keď sa kukne na tie svoje sukne, zaraz plače, narieka. Rozplače aj človeka.

Prispela: N.Renčková


 


Strana 1 z 912345...Posledná »

© 2011 Všetky práva vyhradené

Príspevky na stránkach sú zo zbierok admninistrátorky a prispievateliek. Sú určené k práci s deťmi. Publikovanie, zverejňovnie príspevkov na verejných sieťach a používanie príspevkov v oficiálnom styku je podmienené súhlasom autorky príspevku alebo komentára. Administrátorka nezodpovedá za obsah príspevkov a komentárov, ktoré na stránke publikujú prispievateľky. Ak sa v obsahu nájde obrázok, text alebo fotografia na ktorú máte autorské práva, upozornite administrátorku a tento obsah bude zmazaný. Ďakujem.