ARCHÍV

Návštevy
Celkom1151753
Mesiac1854
Dnes61
Online5
TAKÝ BOL

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

O SNEHULIAKOVI

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

O Mikulášovi, čertoch a tvarohovej buchte.

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

SNEHULIAK S HORÚCIM SRDCOM

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

VEVERIČKA.

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

O KOHÚTIKOCH A HREBIENKOCH

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

AKO SLNIEČKU TRHALI ZUBY

Raz zaránky spŕchlo a bolo to trochu čudné, pretože na nebi nebolo ani obláčika. Ale ani dážď nebol celkom obyčajný. Bol zlatý a teplý a trošku slaný, lebo to vlastne ani nebol dážď, ale slzy, ktoré sa kotúľali z očí strápeného slniečka.

„Prestaň mi plakať do siete,“ kričal zdola pavúk. „Nestačím štopkať.“

„Keď ma bolí zub,“ podopieralo si slniečko boľavé líce, prevracalo oči a nahlas smrkalo.

Pavúk sa vydriapal na vrcholec stebla, aby lepšie dovidel a vraví:

„Ukáž, ktorý?“

A slniečko vycerilo na svet krivé zúbky.

„ Tento tu,“ zaťukalo nechtom v ústach.

„ To nič, ten je mliečny. Treba ho vytrhnúť,“ poradil pavúk. „Počkaj , hneď som tam!“

a začal vypúšťať z bruška vlások babieho leta dlhý ako slnečný lúč. Keď sa po ňom vyšplhal, zatváril sa ako prísny zubný lekár.

„Otvor ústa!“

Potom pavúk založil na boľavý zub slučku z pavučiny, spustil sa po nej dolu, a len čo

nohami dočiahol na zem, ťahal, až mu od námahy oči vyliezali.

„Som slabý,“ povedal si pavúk a uviazal pavúčie lanko o nohu bociana, ktorý sa chystal

práve odletieť do teplých krajov. Bocian vyhodil krídlami, pokrčil červené kolená naopak, vzlietol – a zub bol vonku.

„Ani to nebolelo,“ potešilo sa slniečko, ktorému sa v ústach zjavila medzierka.

„Počkaj! Neuteč! Aj druhý sa mi kýva.“ A pavúk trhal a ordinoval, ordinoval a trhal …

a uzlíky mu šli od ruky, lebo viazal všetkými ôsmimi nohami: jeden o chvost papierovému šarkanovi, druhý poľnej myške – až boli všetky rozkývané zuby vonku a po bolesti ani chýru.

Slniečko sa štrbavo pousmialo, ale hneď si prikrylo ústa.

„Štipku šíče šušlem, ale vežmi ši žlatej priadže na šitie,“ poďakovala sa pavúkovi.

„Trošku parády nezaškodí,“ mienil pavúk. Zliezol s plným batohom a prihodil slnečného zlata do babieho leta.

Vonku sa ochladilo, lebo slniečko sa prestalo usmievať. Hanbilo sa ukazovať prázdne

ústa.

Ale aj tak kdekto vedel, že je štrbavé a že prišla jeseň.

 

Aký dážď padal pavúkovi do siete?

Kam vyšplhal pavúk, aby lepšie videl?

Odkiaľ vzal pavúk vlások babieho leta.

Ako vytrhol pavúk slniečku prvý zúbok?

Koľko zúbkov vytrhol slniečku.

Čo dostal pavúk za odmenu?

Vieš, prečo sa hovorí, že v jeseni je slniečko zubaté?

Autor: Marianna Grznárová

Prispela: Ľ. Svoreňová


 


Strana 2 z 212

© 2011 Všetky práva vyhradené

Príspevky na stránkach sú zo zbierok admninistrátorky a prispievateliek. Sú určené k práci s deťmi. Publikovanie, zverejňovnie príspevkov na verejných sieťach a používanie príspevkov v oficiálnom styku je podmienené súhlasom autorky príspevku alebo komentára. Administrátorka nezodpovedá za obsah príspevkov a komentárov, ktoré na stránke publikujú prispievateľky. Ak sa v obsahu nájde obrázok, text alebo fotografia na ktorú máte autorské práva, upozornite administrátorku a tento obsah bude zmazaný. Ďakujem.